Ak ste nadobudli pocit alebo sa domnievate, že vám dieťa berie slobodu, či vás ukracuje o vašu autonómnosť, vedzte, že to tak v reálnom živote vôbec nemusí fungovať. Autorka ponúka hneď niekoľko vysvetlení, ako sa správne naladiť na dieťa, ktoré sa stáva súčasťou matkinho života, ako z neho vychovávať samostatného a zodpovedného jedinca, neprísť o svoju rolu človeka v spoločnosti a to všetko spôsobom lenivej mamy – ako ho sama nazýva. Je potrebné však uviesť, že taká lenivá mama sa častokrát potrápi s výchovou dieťaťa ešte viac, ako tá nelenivá… No lenivej mame jej “lenivé” správanie prinesie žiadané ovocie.
Lenivá mama nie je výchovný program, ale životná filozofia. A rozdiel v prístupe medzi lenivou a nelenivou mamou sa môže prejavovať v ktoromkoľvek veku.
Nelenivá mama detskú bielizeň perie ručne v osobitnej “detskej” vaničke a výlučne detským mydlom – žiaden prášok! So žehlením sa nikdy nelúči a bielizeň žehlí z obidvoch strán. Prevára nielen cumle, ale aj detské hračky. Lopatku, ktorá na prechádzke spadla na zem, zodvihne skôr, ako sa stihne dieťa za ňou načiahnuť. Nelenivá mama posadí dieťa na lavičku ešte predtým, ako ono natiahne nožičku pri pokuse vyštverať sa na lavičku samo. Nelenivá mama beží za sánkami šmýkajúcimi sa dolu kopcom, aby ich vytiahla nahor spolu s dieťaťom, aj keď dieťa už môžekráčať do kopca samo. Nelenivá mama si vždy a všetko pamätá namiesto dieťaťa: aj rozvrh na zajtra, aj čo treba priniesť do školy, o ktorej hodine im začne exkurzia – zbavuje dieťaťa potreby čokoľvek si zapamätať. Nelenivej mame sa nelení vstávať ráno, aby odprevadila dieťa do školy, hoci sama má teplotu a hoci je školák už v poslednom ročníku.
A čo lenivá mama? Tá učí, rozpráva, ukazuje, oboznamuje, pomáha, ale nerobí namiesto dieťaťa to, čo zvládne samo. Dieťa rastie a mama ho postupne od seba odpútava, pomaličky mu prenecháva zodpovednosť za to, čo sa s ním deje.
