Deti a ich (ne)režim

Deti a ich (ne)režim

Večne sa snažíme deti upratať do nejakého režimu – spánkového režimu, režimu jedenia, režimu hrania či večerného ukladania do postele. Rituály, ktoré sú výchovnou metódou alebo len akýmsi linajkovaním? Viete, ja nerobím inak, už prvého syna som striktne ukladala do postele podľa času, kedy mal podľa môjho názoru spať. Mnohokrát bol unavený, ale mnohokrát aj nebol a bojoval so mnou. Bojovali sme spolu a veľa sme sa naplakali. Keby som prestala byť tak upnutá na čas, verím, že by sme mali omnoho pokojnejšiu domácnosť.

Read more

Ako popri dieťati neprísť o manžela

Ako popri dieťati neprísť o manžela

Som žena a stala som sa matkou. Čoraz viac vo svojom okolí počúvam o tom, ako sa tohto vývoja desia muži. Samozrejme nie všetci, no sú takí, ktorí veria, že keď sa žena stane matkou, zanevrie na svojho muža. Uprednostní dieťa. S týmto názorom, minimálne som ho mala zapísaný kdesi v podvedomí, som vstupovala do manželstva. Nechcela som, aby môj manžel trpel, keď sa nám narodí dieťa. Aby mal pocit, že o niečo prišiel, o moju lásku či pozornosť. Sľubovala som si, že sa mu budem naďalej venovať do takej miery, ako som to robila stále.

Už počas tehotentva som si začala uvedomovať, popritom ako mi rástlo bruško, že sa vo mne čosi mení. Pripisujem to zmene hormónom v tele ženy. Skutočný stav však nastal až po narodení syna. V mojom tele deväť mesiacov rástol život, ktorý zo mňa zrazu vyšiel a vo mne nastala akási neopísateľná prázdnota. Brucho mi spľaslo, a s ním aj moja energia. Nik ma nepripravil na to, že sa budem cítiť tak nanič. Postrádala som spánok, rekonvalesceniu, všetko ma bolelo, ale hlavne asi srdce z toho, ako veľmi mi zrazu narástlo prekypujúcou láskou k malému zázraku v mojich rukách. V nemocnici som bola na izbe sama (aké nevídané v štátnej nemocnici), neustále som plakala. Boli to slzy z celkovej frustrácie. Po dlhých rokoch, kedy som všetko riešila s mojím mužom a ten mi bol nápomocný, som ostala sama na izbe, kdesi v nemocnici, kde na mňa všetci s*ali a nevedela som si rady s pretlakom emócií. A nevedela som svoje pocity ani vysvetliť. To bolo najhoršie. Tak som mlčala.

Read more

Čo robiť, aby v nás jedlo nekvasilo ani nehnilo.

Čo robiť, aby v nás jedlo nekvasilo ani nehnilo.

Mnoho ľudí, v dnešnej dobe trpí na nadmernú plynatosť, či zápchu, čo je neodškriepiteľne súčasťou nesprávnej životosprávy. Kombinujeme a jeme také potraviny, ktoré náš tráviaci systém zaťažujú, následkom čoho trpíme na mnohé ochorenia a choroby, veľmi sa trápime, a pritom by to tak nemuselo byť. Dnes omnoho viac ľudí, ako kedykoľvek v minulosti, trpí na rôzne alergie, intolerancie, či podstupuje zdravotné diéty.

V knihe Žiariace zdravie, ktorá bola vydaná pod originálnym názvom The Natural Way to Vibrant Health od autora Dr. Normana W. Walkera, sa píše nasledujúce. Kniha je k dispozícii v kníhkupectvách, ja som s jej kúpou nadmieru spokojná. Budem niektoré pasáže citovať, nakoľko autor trávenie veľmi dobre vysvetľuje.

Trávenie sa začína v skutočnosti vtedy, keď vzhľad a aróma jedla upozornia žľazy s vnútornou sekréciou, že je potrebná činnosť a účinok tráviacich štiav. Ak sa jedlo očakáva a pôsobí lákavo, endokrinné žľazy sú vyprovokované k aktivácii tráviaceho ústrojenstva a slinných žliaz.

Read more

Cuketovo-ryžové fašírky

Cuketovo-ryžové fašírky

Stáva sa, že sa po uvarení ryže hneď všetka nezje a niečo ostane. Ako už je známe, niekomu možno menej, ryža sa nesmie dlho uskladňovať, najlepšie po uvarení hneď skonzumovať, prípadne zamraziť či schladiť. No iba po dobu maximálne dvoch dní, inak sa v nej veľmi rady množia baktérie, ktoré voľným okom nie je vidieť. Indikáciou je tzv. lepkavosť ryže – ryža sa viac lepí. Tak viete spozorovať, že s ryžou už po nejakej dobe nie je niečo v poriadku. A deťom odporúčam konzumovať len čerstvo uvarenú ryžu!

Keď mi takto nedávno ryža ostala, šupla som ju do misky a urobila fašírky. Veľmi sme si pochutnali, chutili aj synovi. Tu je jednoduchý recept.

Read more

Druhé dieťa, nič lepšie ma nemohlo postretnúť!

Druhé dieťa, nič lepšie ma nemohlo postretnúť!

S prvým dieťaťom prichádzajú nové podnety. Úplne nové zážitky, situácie, vnemy, poznatky. Matka v túžobnom očakávaní prvého potomka ani netuší, v akej pozícii sa ocitne po jeho narodení. Číta si rôznu odbornú literatúru o zvládnutí tehotenstva, o príprave na pôrod, niektorá možno aj čo-to o výchove dieťaťa. Existujú rôzne spolky a stretnutia zamerané na podporu budúcich matiek. Učia tam dojčiť, nosiť bábätko v šatke, či ako zvládnuť samotný proces príchodu dieťaťa na svet. Zároveň apelujú na matky, aby rozprávali o svojich popôrodných pocitoch a boli si vedomé toho, že ich hormonálna sústava prechádza obrovskými zmenami, a preto je prirodzené cítiť sa nanič, mať negatívne ladené myšlienky, či v horšom prípade, podľahnúť depresii. Z môjho pohľadu i tak nie je možné pripraviť rodičov na to, čo v skutočnosti s príchodom bábätka do domácnosti, nastane. Je to hotová bomba.

Read more