Martina Kušnieriková • Mesiac: marec 2022

Je (už) čas na dieťa?

28. marca 202228. marca 2022Martina Kušnieriková

Uvažujem, prečo je na ženu v spoločnosti vyvíjaný tlak, aby otehotnela. Skúsim opísať v krátkosti, ako môže vyzerať také “musíš mať dieťa” v živote ženy. Ako sa tým žena môže veľmi trápiť, prípadne aké pocity hanby môže zažívať.

Je veľmi fajn, keď jeden z rodičov naberie odvahu a s dievčaťom v puberte sa o sexualite otvorene porozpráva. Nemusím snáď písať, že by sa to malo odohrať v každej rodine. Predišlo by sa tak mnohým neodorozumeniam, ktoré by mladá žena vo svojom začínajúcom plodnom živote nemusela vôbec zažiť.

Jedlo v našom tele hnije?

19. marca 202219. marca 2022Martina Kušnieriková

Mnoho ľudí, v dnešnej dobe trpí na nadmernú plynatosť, či zápchu, čo je neodškriepiteľne súčasťou nesprávnej životosprávy. Kombinujeme a jeme také potraviny, ktoré náš tráviaci systém zaťažujú, následkom čoho trpíme na mnohé ochorenia a choroby, veľmi sa trápime, a pritom by to tak nemuselo byť. Dnes omnoho viac ľudí, ako kedykoľvek v minulosti, trpí na rôzne alergie, intolerancie, či podstupuje zdravotné diéty.

Tri deti = koniec manželstva?

13. marca 202213. marca 2022Martina Kušnieriková

Budem úprimná, nie je to jednoduché. Vzťahy, o tom by sa dala napísať trilógia a stále by to nestačilo na pochopenie. Ľudia žijú vo vzťahu. Vystupujú zo vzťahu a vstupujú do ďalšieho vzťahu. S niekým trávia mesiace, s niekým roky, niekoho si vezmú za svojho celoživotného partnera, niekoho za manžela, manželku. Rozídu sa, rozvedú. Nadobudla som dojem, že mnohí žijú vo vzťahu aj vtedy, keď by v ňom nechceli byť. Mýlim sa?

Kváskový makový chlieb

13. marca 202213. marca 2022Martina Kušnieriková

„A ty kváskuješ?“

„Áno, ja kváskujem.“

Dnes už taká samozrejmá fráza, kedy sa žena, matka, manželka, babka či tínedžerka (nekrivdím žiadnemu mužovi) pýtajú jedna druhej na ulici 😀

Ja kváskujem. Prinútila ma k tomu netradičná situácia, keď nás nechcene zatvorili doma a ja som nemala možnosť ísť nakúpiť. Bolo to obdobie sebapoznávania, svojich možností, chuti tvoriť. Našla som eshop, kde som si nakúpila múku (chvála kuriérom, ktorí ani počas najhoršieho obdobia ani raz nevypadli z kolobehu dovážania potravín), založila kvások – kŕmila si ho sťa vlastné dieťa a pustila sa do pečenia chleba.

Uznávam, prvé kusy neboli bohviečo. No do koša nešiel ani jeden.

Za dva roky som si recept upravila podľa svojich predstáv (piecť ma učila kamarátka cez Messenger) a dnes vyzerá takto: