Žiadne psychologické závery, žiadna medicínska terminológia, len život. Pochopila som, že som na pokraji svojich síl a prechádzam tzv. syndrómom vyhorenej matky, keď som si začala všímať, že všetky požiadavky od môjho okolia zaraďujem do kastlíka:
“Niečo sa odo mňa vyžaduje, musím to urobiť”.
Uvediem príklad:
Keď sa narodí malé dieťa, je od začiatku absolútne závislé na matke/rodičovi. Je závislé na výžive, ktorá je dieťaťu umožnená len pomocou rodiča. Je závislé na fyzickej pomoci od rodiča.
Toto obdobie netrvá krátko. A tak si nejedna matka vytvorí akýsi automatický mechanizmus čo musí (pre dieťa) urobiť.
Dieťa treba nakŕmiť, vymeniť mu plienku, dať ho spať, kúpiť mu hračku a venovať sa mu. Vnoci k nemu vstávať, ráno sa s ním budiť, hrať sa s ním i sa s ním nudiť.
Pre mňa bolo náročné vstúpiť do tohto mechanizmu automatizmu, no zároveň bolo určitým spôsobom jednoduché uchýliť sa “len k tomu čo bolo treba urobiť” pre dieťa a pre domácnosť. Nenáročné úlohy, ktoré sa opakovali. Nie je jednoduché to vysvetliť.
Read more
