Anna Bykovová – Samostatné dieťa alebo Ako sa stať lenivou mamou

Ak ste nadobudli pocit alebo sa domnievate, že vám dieťa berie slobodu, či vás ukracuje o vašu autonómnosť, vedzte, že to tak v reálnom živote vôbec nemusí fungovať. Autorka ponúka hneď niekoľko vysvetlení, ako sa správne naladiť na dieťa, ktoré sa stáva súčasťou matkinho života, ako z neho vychovávať samostatného a zodpovedného jedinca, neprísť o svoju rolu človeka v spoločnosti a to všetko spôsobom lenivej mamy – ako ho sama nazýva. Je potrebné však uviesť, že taká lenivá mama sa častokrát potrápi s výchovou dieťaťa ešte viac, ako tá nelenivá… No lenivej mame jej “lenivé” správanie prinesie žiadané ovocie.

Lenivá mama nie je výchovný program, ale životná filozofia. A rozdiel v prístupe medzi lenivou a nelenivou mamou sa môže prejavovať v ktoromkoľvek veku.

Nelenivá mama detskú bielizeň perie ručne v osobitnej “detskej” vaničke a výlučne detským mydlom – žiaden prášok! So žehlením sa nikdy nelúči a bielizeň žehlí z obidvoch strán. Prevára nielen cumle, ale aj detské hračky. Lopatku, ktorá na prechádzke spadla na zem, zodvihne skôr, ako sa stihne dieťa za ňou načiahnuť. Nelenivá mama posadí dieťa na lavičku ešte predtým, ako ono natiahne nožičku pri pokuse vyštverať sa na lavičku samo. Nelenivá mama beží za sánkami šmýkajúcimi sa dolu kopcom, aby ich vytiahla nahor spolu s dieťaťom, aj keď dieťa už môžekráčať do kopca samo. Nelenivá mama si vždy a všetko pamätá namiesto dieťaťa: aj rozvrh na zajtra, aj čo treba priniesť do školy, o ktorej hodine im začne exkurzia – zbavuje dieťaťa potreby čokoľvek si zapamätať. Nelenivej mame sa nelení vstávať ráno, aby odprevadila dieťa do školy, hoci sama má teplotu a hoci je školák už v poslednom ročníku.

A čo lenivá mama? Tá učí, rozpráva, ukazuje, oboznamuje, pomáha, ale nerobí namiesto dieťaťa to, čo zvládne samo. Dieťa rastie a mama ho postupne od seba odpútava, pomaličky mu prenecháva zodpovednosť za to, čo sa s ním deje.

Autorka vtipným spôsobom ironizuje, ako si veľmi často matky komplikujú život s dieťaťom. Ako sa snažia všetko urobiť za dieťa ešte skôr, ako sa samo na niečo čo i len zmôže. A potom sú nemilo prekvapené, keď sú ich deti nesamostatné. Jej trefné postrehy, ktoré nadobudla počas takmer dvadsať ročnej praxe prácou (nielen) s deťmi, bijú na poplach. Vychováva sa generácia lenivcov, frustrovaných jedincov a nesamostatných dospelákov (rozumej deti v dospelom veku).

Nie je potrebné robiť veci za deti. S ohľadom na ich vek, k nim treba tak aj pristupovať a ísť im príkladom. Dôležité je zachovať postupnosť, a to: názorne dieťaťu ukazovať, následne mu pri činnosti pomôcť, keď treba a nakoniec ho s dôverou nechať činnosť vykonať samého. Všetky extrémy a prehnané reagovanie na situácie autorka zamieta. Dieťa je samostatný jedinec, matka je samostatný jedinec a ich životy sú samostatné tiež. Akurát s dodatkom, že istý čas žijú spolu pod jednou strechou a dieťa je na matku (rodičov) odkázané. A úlohou rodiča je dieťaťu pomôcť stať sa samostatnou a silnou osobnosťou.

Jednotlivé krátke kapitoly v knihe ponúkajú náhľad na možnosti, ako k výchove možno pristupovať. Názorné príklady z praxe dodávajú textu autenticitu a vtipné, niekedy ironické ilustrácie, ho osviežujú. Nie je na škodu sa pri vzdelávaní aj zasmiať. Asi to je autorkin odkaz súčasným a budúcim rodičom: neberte výchovu svojich detí príliš vážne. Je to vzťah, na ktorom je potrebné pracovať, budovať ho, ale netreba pri tom strácať úsmev na tvári a prísť o radosť zo života. Deti sú darom a radosťou, nie niečím, čo na pár rokov vezme rodičom slobodu.

Autorka primárne vyštudovala pedagogiku a následne získala špecializáciu psychologického poradenstva s postgraduálnou prípravou v oblasti koučingu. Vyhranila si svoj profesionálny prístup, stala sa poradcom (inštruktorom, koučom), ktorý sa od pedagóga odlišuje tým, že nedáva presné pokyny a hotové algoritmy riešenia, ale vytvára také podmienky, aby človek sám pochopil, čo má robiť. Navádza rodičov, aby podobný prístup zaujali aj voči svojim deťom.

Viac už nájdete v samotnej knihe. Odporúčam do rúk každej (aktuálnej) mame/otcovi, ale aj tým rodičom, ktorí na príchod svojho dieťaťa ešte len čakajú. Ide o zaujímavé, výchovné čítanie 🙂

Mama: Janko, okamžite poď domov!

Janko: Mama, a čo – je mi zima?

Mama: Nie, nie je ti zima, ale si hladný!

The cover image by Martina Kušnieriková.

Komentujte