Stáva sa, že sa po uvarení ryže hneď všetka nezje a niečo ostane. Ako už je známe, niekomu možno menej, ryža sa nesmie dlho uskladňovať, najlepšie po uvarení hneď skonzumovať, prípadne zamraziť či schladiť. No iba po dobu maximálne dvoch dní, inak sa v nej veľmi rady množia baktérie, ktoré voľným okom nie je vidieť. Indikáciou je tzv. lepkavosť ryže – ryža sa viac lepí. Tak viete spozorovať, že s ryžou už po nejakej dobe nie je niečo v poriadku. A deťom odporúčam konzumovať len čerstvo uvarenú ryžu!
Keď mi takto nedávno ryža ostala, šupla som ju do misky a urobila fašírky. Veľmi sme si pochutnali, chutili aj synovi. Tu je jednoduchý recept.
Ingrediencie:
- jasmínová ryža
- jedna celá cuketa
- pšenové/ovsené/pohánkové vločky
- 1ks vajíčko
- múka
- bylinky
- himalájska/morská soľ
- ghee maslo
Postup:
Cuketu, ktorú netreba šúpať – šupa obsahuje veľa vitamínov, som najemno nastrúhala na strúhadle a dala do misky, do ktorej som prisypala ryžu, pridala jedno vajíčko, bylinky podľa chuti (sušená pažítka, petržlen, majorán) a soľ podľa chuti tiež. Všetko treba premiešať, následne pridať múku – ja som použila maximálne dve polievkové lyžice zmesi kukuričnej krupice a ryžovej múky. Je to na vás, môžete použiť aj pohánkovú múku, či špaldovú (tá však obsahuje lepok a tomu sa ja snažím vyhnúť). Nakoľko cuketa pustí trochu vlastnej šťavy, prisypala som tiež cca dve polievkové lyžice pšenových vločiek. Opäť je to na vás, aké vločky použijete. Dnes sú už dostupné v bio obchodoch akékoľvek vločky, určite aj v nejakých lepších obchodoch.
Zmes som poriadne premiešala a nechala nejaký čas odstáť (cca pol hodinu), aby vločky nasali do seba prebytočnú šťavu.
Fašírky som potom jemne vypražila na ghee masle. Nedala som ho veľa, aby sa fašírky v tuku nekúpali, len sa tak jemne osmahli. Piecť stačí pár minút (2-3) na jednej a druhej strane. Aby chytili peknú zlatistú farbu.
Podávať s čerstvým uhorkovým šalátom a zemiakovou kašou – v mojom podaní. Mňam!
Prajem dobrú chuť!
Jesť, to je nevyhnutnosť, ale správne jesť, to je umenie. (François de La Rochefoucauld)
Treba jesť, aby sa žilo a nie žiť, aby sa jedlo. (Esse oportet ut vivas, non vivere, ut edas) (Latinské výroky)