Uvažujem, prečo je na ženu v spoločnosti vyvíjaný tlak, aby otehotnela. Skúsim opísať v krátkosti, ako môže vyzerať také “musíš mať dieťa” v živote ženy. Ako sa tým žena môže veľmi trápiť, prípadne aké pocity hanby môže zažívať.
Je veľmi fajn, keď jeden z rodičov naberie odvahu a s dievčaťom v puberte sa o sexualite otvorene porozpráva. Nemusím snáď písať, že by sa to malo odohrať v každej rodine. Predišlo by sa tak mnohým neodorozumeniam, ktoré by mladá žena vo svojom začínajúcom plodnom živote nemusela vôbec zažiť.
Tabu by rozhodne nemalo byť rozprávať o menštruácii, pohlavnom styku a ďalších dôležitých témach, ktoré sú súčasťou dní mladých žien. Prosím, netvárme sa, že deti nosí bocian (nebo čáp) a sex je niečo, čo sa robí potme pod perinou. Čím väčšie tajomno sa okolo sexu bude robiť, tým viac to mladých bude priťahovať. Nie, teraz neteoretizujem, píšem, bohužiaľ, z vlastnej skúsenosti.
Predstavme si mladú ženu, ktorá zistila, že jej telo sa začína chlapcom páčiť, že je atraktívna. Sama často nerozumie, prečo tomu tak je. Keď v tom všetkom zmätku z vlastných premien začne počúvať od okolia vety typu:
“Len sa prosím s nikým nevyspi, aby si nemala hneď dieťa a nepokazila si život taká mladá!”
Úprimne, ja sama som netušila, čo to znamená “vyspať sa s niekým” … Hanba mi 😀 Celkom dlhý čas som tomu výrazu nerozumela, ó aká škoda, že som sa o tom nemala s kým porozprávať. Predišla by som mnohým situáciám plným hanby. No podarilo sa mi s týmto obdobím nejak popasovať, podarilo sa mi nemať v bruchu dieťa, ako sa okolie obávalo, až som dospela do štádia (počas vysokej školy), kedy som mala stáleho priateľa a prišla ďalšia etapa:
“Už by ste to dieťa mali mať!”
Prosím?! Kto a prečo určuje, kedy už je vhodné a kedy ešte nie je vhodné mať dieťa?! Nie, nerobme to, neurčujme čo kedy je a čo kedy nie je správne. A už vôbec nie v takto chúlostivej téme ako je ‘mať dieťa’.
Je to zaujímavý fenomén, pozerať na dievča a neskôr na ženu, ako na ‘adepta mať dieťa’. Spoločnosť upriami pozornosť na mladé dievča a hodnotí – “Tá je ešte príliš mladá, dieťa v žiadnom prípade neprichádza do úvahy, nasaďme jej antikoncepciu!” A tá istá spoločnosť hodnotí u inej ženy – “Prečo tá dieťa ešte stále nemá??”
Zaujíma spoločnosť aj vnútorné nastavenie a naladenie dievčaťa/ženy, či ona sama chce dieťa a kedy by to rada uskutočnila? Či nebodaj, môže dieťa vôbec počať?
Rodičia, urobme správne rozhodnutia hneď na začiatku pri našich dcérach, otvorene sa s nimi o sexuálnych témach rozprávajme, kamarátsky, bez stresu a nátlaku, bez vyvolávania strachu a môžeme tak predísť nesprávnym spoločenským nastaveniam, kedy ešte nie a kedy už rozhodne áno. A samotné dievča mnohé pochopí, upokojí sa a bude vedieť robiť správne rozhodnutia.
Úplne iným nadstavbovým fenoménom je počet detí v rodine. Jedno dieťa je príliš málo, dve deti je tak akurát, tri už je príliš veľa.
Štyri deti – “To nemyslíte vážne, vy doma nemáte čo robiť, len tráviť čas v posteli??”
Päť detí – “A to si ako myslíte, že to budete vedieť uživiť??”
Šesť detí – “Vy už snáď ani rozum nemáte?!”
Najsmutnejšie na tom všetkom posudzovaní je, že sa spoločnosť stavia do roly, že vie správne posúdiť pár/rodinu/ženu. Opak je pravdou. Nik, okrem páru, rodiny alebo samotnej ženy, by svojimi nevyžiadanými radami nemal zasahovať do rozhodnutí ich samotných. Nech už sú tie rozhodnutia akékoľvek!
Nemať deti.
Mať jedno dieťa.
Mať tých detí päť.
…
Všetko je v poriadku.
Nech žena nemusí zažívať pocity hanby:
- že je objektom obdivovania zo strany chlapcov/mužov,
- že je ešte príliš mladá,
- že je už (naopak) príliš stará,
- že je tehotná,
- že je už opäť tehotná,
- že je slobodná matka,
- že je rozvedená matka,
- že nie je matka.
