Túžim po láske. Túžim byť milovaná hrejivou láskou, túžim cítiť ten nádherný pocit vo svojom srdci. Vedieť, že som pre niekoho dôležitá. Tušiť, že je niekto, kto po mne túži. Vnímať šteklivé pocity v podbrušku, kde sa usadil celý roj motýlich krídel. Túžim cítiť lásku vo svojom vnútri.
Necítim ju? Nie je tam?
Dlhý čas som verila, že je láska vo mne a žiadnou vlastnou prácou nemusím jej hodnotu navyšovať. Nemusím sa snažiť o nič, som predsa milovaná rodičmi, partnerom, deťmi, priateľmi a verím, že čo cítim, je láska moja vlastná. Nie len ich tok energie vysielaný smerom ku mne.
Keď som ešte bojovala so sebavedomím na fyzickej úrovni, veľmi pomaly mi išlo učenie hovoriť sama sebe, aká som pekná, ako sa mám rada a všetky tie pozitívne afirmácie navádzajúce k pozdvihnutiu hodnoty samej seba. Dlhú dobu som sa cítila ako neprijaté dieťa svojimi rodičmi, pretože som sa nenarodila ako chlapec, po ktorom túžili a pravdepodobne niekde v tom ranom období som si vytvorila akýsi blok k sebe samej.
No stále som nepostrehla to niečo, čo mi došlo oveľa, oveľa neskôr, v zásade až nedávno. Tým, ako slabo vnímam lásku sama k sebe, nedokážem vnímať ani to, ako veľmi ma miluje moje okolie. Vedomie, že sebaláska je u mňa na bode slabo-vedomom, prišlo vo veľmi bolestivej forme. Dlhé roky v spoločnom vzťahu, v predchádzajúcom vzťahu a vo vzťahu s rodičmi kedysi ako dieťa, mi vytvorili ilúziu lásky v sebe a k sebe. Žila som v domnení, že čokoľvek sa mi prihodí, láska je tá odpoveď a tú predsa v sebe mám a tak všetko zvládnem.
Mýlila som sa len v jednom. Láska je skutočne odpoveďou, je však potrebné cítiť hlavne k sebe.
Keď prestal ku mne prúdiť tok energie, nazvime to tokom energie lásky, stratila som pôdu pod nohami. Milovala som a bola som milovaná, a predsa som nebola schopná cítiť tok energie, ktorý ku mne prúdil a ja som sa odrazu cítila tak prázdna. Hodnú bolestivú chvíľu mi trvalo, kým som pochopila, že tú skutočnú lásku pocítim, až keď ju moje srdce pustí samej sebe. Až keď budem dostatočne silno a vrúcne milovať samú seba, dokážem cítiť lásku v jej plnej sile. Láska je stavom, je bytím, ktoré prúdi v nás samotných a zároveň od Boha, od Zdroja, do vlastného srdca. A keď tento kolobeh je pochopený, nastáva mier v srdci. Že vlastne láska je v nás, len ju musíme objaviť. Nie ju hľadať niekde inde.
Nedostatočne verím sama sebe?
Nedostatočne dôverujem svojím krokom?
Mám v sebe obavy a strachy, nespracované zranenia, ktoré mi bránia cítiť lásku k sebe?
Mám slabú vieru?
Kľúčom je jedine láska. Láska k sebe.
V zásade sa nedá povedať, že láska v mojom srdci neprebýva. Myslím, že niekde tam v mojom srdci sa ukrýva celý burlivý tok lásky samotnej. Keď sa mi narodili deti pocítila som bezpodmienečnú lásku. Bez hraníc. Milujem svojich rodičov, rodinu, predkov, partnera. No vnímam to, že je to “len” akoby tok energie, ktorá smeruje odo mňa k nim a naopak, od nich ku mne. Keď tento tok z nejakého dôvodu poľaví, odrazu sa cítim nesvoja. Odrazu sa cítim nenaplnená. Odrazu cítim, ako mi chýba pocit naplnenia a potrebnosti. V domnení, že nie som dosť dobrá a oni ma prestali milovať, nadobudnem pocit nepotrebnosti a prázdnoty. Ten stav nie je príjemný. Chcem sa cítiť naplnená a potrebná, a to dokážem cítiť len vtedy, keď porozumiem, že v prvom rade som potrebná sama pre seba. Sama v sebe som milovaná. Som akoby len ja sama o sebe. Až vtedy tu dokážem byť aj pre ostatných – vnímaná ako krásne naplnenie ich života.
Prajem si cítiť pravú neobmedzenú lásku sama v sebe, sama k sebe. Len vtedy dokážem milovať do takej miery, aby som láske nedávala hranice, ani podmienky, ani zásady, ani výhrady. Vtedy, keď tento stav svojho srdca pocítim, pocítim skutočnú lásku. Skutočne sa ponorím do útrob srdca a nájdem tam najlepšiu možnú samú seba.
Ukončím toto svoje krátke rozprávanie úvahou:
Zmeň seba a zmeníš svet okolo seba.
Múdra a výstižná veta, myslím. Skúsila som ju aplikovať, no akosi neúspešne. Nejak mi tam stále chýbala skladačka, ktorá by mi doplnila celý obraz, aby som to vedela skutočne aj žiť.
A potom prišla tá žiadaná chýbajúca skladačka.
Si v poriadku taká aká si, Boh Ťa presne takúto stvoril a chcel, netráp sa a neobvinňuj sa za to, aká si.
A ja som pochopila. Len vtedy, keď prijmem samú seba aká som, nastane vo mne mier a pocítim lásku k sebe. A vtedy bude môcť nastať aj pozitívna zmena vo vnímaní sveta a svet okolo mňa sa začne meniť. Akoby prijatie samej seba bude pôsobiť na celý svet. Kiežby každý pochopil tento mechanizmus sebalásky a sebaprijatia. Nastal by mier a láska v nás, v ľuďoch a mohol by nastať mier a láska medzi nami, medzi ľuďmi a nastal by mier a láska k Bohu. Láska by mohla prúdiť bez obmedzenia. Odrazu by svet miloval a bol milovaný. Milujem a som milovaná. Som aká som, milujem seba.
Chceš zmeniť svet? Miluj svet taký, aký je. A pozri, svet je zmenený.
Sri Chinmoy