Som viac mama, ako dcéra

Som viac mama, ako dcéra

Vzťah medzi mamou a dcérou býva často veľmi komplikovaný. Neviem vysvetliť dôvod, ale myslím, že to ani nie je podstatné. Dôležitejšie je pochopiť daný vzťah a snažiť sa nájsť riešenie na jeho zlepšenie.

U mňa to nebolo inak. Keď som bola malým dievčatkom, s maminou som si dobre rozumela, aspoň čo si pamätám. Bola som v postavení, že sa chcem od nej veľa naučiť. Pozorovala som jej činnosti, bola mi príkladom i vzorom, chcela som byť ako ona. Neskôr prišlo obdobie puberty, kedy som sa začala hľadať a chcela som sa začleniť do spoločnosti. Akosi som podvedome vnímala potrebu tieto zručnosti hľadať u otca. Chlapa vnímam ako hlavu rodiny, možno preto mi vnútorný hlas našepkával viac pokukovať po ňom. Predpokladala som, že on bude tým, ktorý mi ukáže, ako si nájdem miesto v spoločnosti, ako mám zapadnúť.

A tu nastal kameň úrazu. Nepociťovala som zo strany mojej mamy podporu. Bytostne som vnímala len jej príkazy a zákazy, poučovanie a kritiku. Teraz zovšeobecňujem, samozrejme boli momenty, kedy mi bola oporou a jej silné stránky mi ukazovasli smer, no pocity z mojej puberty sú zastrešené pod jedným pocitom, a to nepochopením. Mám skrátka pocit, že mi mama vôbec nerozumela a aj napriek tomu sa mi snažila diktovať, ako mám žiť. Píšem o adolescentnom veku, kedy je rodič zodpovedný za svoje dieťa a preto cíti potrebu chrániť ho. Rozumiem. Dnes už áno, vtedy som sa len veľmi hnevala. Ako sa hnevá mnoho mladých dievčat v adolescentnom veku, keď nadobudnú pocit, že im nerozumie práve tá, ktorá by im mala najviac dôverovať. Mama.

Read more

Druhé dieťa, nič lepšie ma nemohlo postretnúť!

Druhé dieťa, nič lepšie ma nemohlo postretnúť!

S prvým dieťaťom prichádzajú nové podnety. Úplne nové zážitky, situácie, vnemy, poznatky. Matka v túžobnom očakávaní prvého potomka ani netuší, v akej pozícii sa ocitne po jeho narodení. Číta si rôznu odbornú literatúru o zvládnutí tehotenstva, o príprave na pôrod, niektorá možno aj čo-to o výchove dieťaťa. Existujú rôzne spolky a stretnutia zamerané na podporu budúcich matiek. Učia tam dojčiť, nosiť bábätko v šatke, či ako zvládnuť samotný proces príchodu dieťaťa na svet. Zároveň apelujú na matky, aby rozprávali o svojich popôrodných pocitoch a boli si vedomé toho, že ich hormonálna sústava prechádza obrovskými zmenami, a preto je prirodzené cítiť sa nanič, mať negatívne ladené myšlienky, či v horšom prípade, podľahnúť depresii. Z môjho pohľadu i tak nie je možné pripraviť rodičov na to, čo v skutočnosti s príchodom bábätka do domácnosti, nastane. Je to hotová bomba.

Read more

Anna Bykovová - Samostatné dieťa alebo Ako sa stať lenivou mamou

Anna Bykovová – Samostatné dieťa alebo Ako sa stať lenivou mamou

Ak ste nadobudli pocit alebo sa domnievate, že vám dieťa berie slobodu, či vás ukracuje o vašu autonómnosť, vedzte, že to tak v reálnom živote vôbec nemusí fungovať. Autorka ponúka hneď niekoľko vysvetlení, ako sa správne naladiť na dieťa, ktoré sa stáva súčasťou matkinho života, ako z neho vychovávať samostatného a zodpovedného jedinca, neprísť o svoju rolu človeka v spoločnosti a to všetko spôsobom lenivej mamy – ako ho sama nazýva. Je potrebné však uviesť, že taká lenivá mama sa častokrát potrápi s výchovou dieťaťa ešte viac, ako tá nelenivá… No lenivej mame jej “lenivé” správanie prinesie žiadané ovocie.

Lenivá mama nie je výchovný program, ale životná filozofia. A rozdiel v prístupe medzi lenivou a nelenivou mamou sa môže prejavovať v ktoromkoľvek veku.

Nelenivá mama detskú bielizeň perie ručne v osobitnej “detskej” vaničke a výlučne detským mydlom – žiaden prášok! So žehlením sa nikdy nelúči a bielizeň žehlí z obidvoch strán. Prevára nielen cumle, ale aj detské hračky. Lopatku, ktorá na prechádzke spadla na zem, zodvihne skôr, ako sa stihne dieťa za ňou načiahnuť. Nelenivá mama posadí dieťa na lavičku ešte predtým, ako ono natiahne nožičku pri pokuse vyštverať sa na lavičku samo. Nelenivá mama beží za sánkami šmýkajúcimi sa dolu kopcom, aby ich vytiahla nahor spolu s dieťaťom, aj keď dieťa už môžekráčať do kopca samo. Nelenivá mama si vždy a všetko pamätá namiesto dieťaťa: aj rozvrh na zajtra, aj čo treba priniesť do školy, o ktorej hodine im začne exkurzia – zbavuje dieťaťa potreby čokoľvek si zapamätať. Nelenivej mame sa nelení vstávať ráno, aby odprevadila dieťa do školy, hoci sama má teplotu a hoci je školák už v poslednom ročníku.

A čo lenivá mama? Tá učí, rozpráva, ukazuje, oboznamuje, pomáha, ale nerobí namiesto dieťaťa to, čo zvládne samo. Dieťa rastie a mama ho postupne od seba odpútava, pomaličky mu prenecháva zodpovednosť za to, čo sa s ním deje.

Read more