Podnetom na tento článok sa mi stali vlastné skúsenosti z času stráveného na rôznych detských ihriskách a pieskoviskách. Najfrekventovanejšie sa na týchto miestach vyskytujú mamičky so svojimi batoľatami (dieťa od 1 do 3 rokov), ale i staršie deti.
Skúsim začať od začiatku, pre celkové pochopenie môjho rozčarovania. Príchod dieťaťa do môjho života spustil nával endorfínov, ale aj adrenalín či pocity bezmocnosti. Odhodlala som sa preto siahnuť po náučnej literatúre. Nie, nezadala som si do google ako mám správne vychovávať svoje dieťa, len som jednoducho počúvala svoje podvedomie a intuíciu a tí ma viedli k odpovediam na moje nevyslovené otázky a privolali ku mne tituly autorov, ktorí stáli za prečítanie – je ich mnoho. A tak som si čítala a uvedomovala si, aké chyby vlastne my rodičia robíme. Ako bránime našim deťom v správnom vývine. Veľmi často je to nevedomky a neúmyselne, no deje sa to.
Správanie na detskom ihrisku
Keď som so svojím synom na toto neprebádané územie vstúpila prvýkrát, bola som v nemom úžase a šoku zároveň, ako to na takom detskom ihrisko-pieskovisku bzučí sťa v úli. Nebola som si istá, aké pravidlá tam panujú, keďže sa prekrikovali matky s deťmi, deťmi s matkami, matky s matkami, deti s deťmi, skrátka všetci so všetkými. Rozbolela ma z toho hlava. To asi nie je nič pre mňa, pomyslela som si, držiac za ruky svojho syna, ktorého zaujímali vlastné veci – šmýkačka, pieskovisko s hračkami, kolotoč … A potom mi to došlo, dôvod, pre ktorý som na toto zvláštne územie vstúpila a chcela som z neho v momente zutekať. Moje dieťa. Veď predsa potrebuje kontakt s inými deťmi a rozruch okolo neho mu iba pomôže, alebo sa mýlim?