Milujem túto zeleninu na všetky spôsoby. Dokonca je výborná tepelne neupravená, len tak čerstvá a chrumkavá. Proste lahôdka, o tom niet pochýb. Navyše som dnes nemohla v kuchyni veľa vymýšľať, pretože som si poranila pri umývaní skleneného pohára prst. Pohár pukol a odlomené ostré sklo sa mi zarezalo do ruky. Och, au, nemám rada rozbité sklo, fakt nie.
Tak som rýchlo kúzlila z toho čo bolo.
Read more
Čo na tanier, to je úplne bežná otázka, ktorú všetci riešime denne, dokonca niekoľkokrát počas dňa. Pripravila som jedlo, ktoré bolo u nás na stole novinkou, no v momente sme si ho obľúbili. Inšpirácia prišla od môjho manžela, ktorý našiel recept u niekoho na instagrame, takže ďakujem 🙂
Toto jedlo Vám bude chutiť! Je rýchle a veľmi jednoduché. A prekrásne prevonia kuchyňu. Lebo som už dávno pochopila, že jedia oči, ale aj nos, až potom ústa a žalúdok.
Stáva sa, že sa po uvarení ryže hneď všetka nezje a niečo ostane. Ako už je známe, niekomu možno menej, ryža sa nesmie dlho uskladňovať, najlepšie po uvarení hneď skonzumovať, prípadne zamraziť či schladiť. No iba po dobu maximálne dvoch dní, inak sa v nej veľmi rady množia baktérie, ktoré voľným okom nie je vidieť. Indikáciou je tzv. lepkavosť ryže – ryža sa viac lepí. Tak viete spozorovať, že s ryžou už po nejakej dobe nie je niečo v poriadku. A deťom odporúčam konzumovať len čerstvo uvarenú ryžu!
Keď mi takto nedávno ryža ostala, šupla som ju do misky a urobila fašírky. Veľmi sme si pochutnali, chutili aj synovi. Tu je jednoduchý recept.
Tentokrát som pripravila zdravú a sviežu pochúťku. Mala som chuť na pizzu a koláč zároveň => vznikol z toho Quiche ?
Nech sa páči, tu je jednoduchý recept.
Chutnali ste už karfiol v surovom stave? Je veľmi chutný, chrumkavý a lahodný. Je veľmi bohatý na draslík, fosfor a síru. Obsahuje 90% vody a pomerne veľa bielkovín. Ak sa ale konzumuje vo väčšom množstve, môže dráždiť obličky. Má však dobrú výživnú hodnotu, a ak sa je s mierou, je dobrým doplnkom jedál.
Moje karfiolové fašírky vznikli jednoducho. Potrebovala som:
Polievky milujem. Zastávam názor, že tvoria základ jedálnička počas dňa, hneď po zdravých a výdatných raňajkách. Musím v kuchyni používať bohatú predstavivosť, aby som vyčarovala nielen krásne, ale aj chutné jedlo, a zároveň musí chutiť nielen mne (a manželovi), ale aj malému synovi. A preto skúšam, kombinujem a zdokonaľujem.
Tu je recept na túto výbornú guľášovú polievku, bez pridania mäsa. Na 6-8 porcií budete potrebovať:
Cvikla, alebo červená repa, je hodnotná na draslík, železo, sodík a mangán. Cviklu je možné jesť aj v surovom stave, a to tak, že koreň jemne postrúhate a listy jemne nasekáte a použijete napríklad v šaláte. Cvikla obsahuje až 87% vody. Správne pripravená šťava z červenej repy sa používa na reguláciu menštruačného cyklu a predčasnej menopauzy, rovnako aj proti zápche. Nie je však dobré vypiť viac ako 1/4 litra repovej šťavy denne, kým si telo zvykne na väčšie množstvo.
Zbožňujem cviklu! Je zdravá, veľmi chutná a krásna farebná. Ešte k tomu sladká. Vhodná do polievok, omáčok či prívarkov, ale tiež výborne chutí ako nátierka. Recept určite raz pridám.
No veľmi rada a často ju čerstvú pridávam do rannej, čerstvo odšťavenej šťavy. Spoločne so stopkovým zelerom, špenátom a mrkvou chutí vynikajúco! Pre viac sladkosti môžete pridať aj jablko.
Tentoraz som pripravila túto parádnu polievku. Nech sa páči recept.
Na 6-8 porcií potrebujete:
Veľmi rýchla a jednoduchá brokolicovo-batátová polievka. A to spojenie chutí na tanieri je geniálne! Nech sa páči, tu je recept.
Na 6-8 porcií budeme potrebovať:
V prvom rade mi dovoľte, aby som Vám predstavila doktora Normana W. Walkera a jeho úžasné knihy. Ja som sa k jeho knihám dostala náhodou, keď sme si pri kúpe odšťavovača mohli ako darček vybrať niečo z ponuky – jednoznačný výber boli knižky a dodnes neľutujem! Zmenila som tak svoj pohľad na jedlo. Vnímam rôznorodosť výživných potravín a zároveň postupne zo svojej stravy vylučujem nejedlé potraviny (rozumej neprospešné k vitálnemu zdravotnému stavu). Mnohí začnú argumentovať, že sa necítia zle či nezdravo, a preto nevidia dôvod stravovať sa inak, zdravšie, vylúčiť zo stravy napríklad mäso.
K tomu Vám poviem, že naše telo je veľmi, ale veľmi silné a dokáže dlho bojovať s nesprávnym stravovaním, nedostatočným pohybom a dotovaním vitamínmi a medikamntami z lekárne. Na sklonku života, kedy by ste pokojne mohli tvrdiť, že ste v polovici svojho života, a teda vo veku cca 55 rokov, zistíte, že Vám už tak dobre neslúži zrak, pobolieva Vás chrbtica (nielen) pri vstávaní, pri chodení, bolia Vás kĺby, svaly, slabšie počujete, nevládzete ako kedysi, vypadávajú Vám zuby, vlasy, ľahko sa lámu kosti, či Vám lekári zisťujú rôzne ochorenia – ako napríklad Alzheimerova choroba, Parkinsonova choroba, skleróza, demencia či rakovina.