Kedysi som bola dosť negatívny človek, naplnený pocitmi krivdy, zlosti a hnevu. Nebola som dostatočne sústredená na život, dni boli nudné, preplnené prázdnymi hodinami, kedy som pozerala do steny a pýtala sa sama seba, čo idem so sebou robiť…
Och, som rada, že to je už za mnou!
Ale aj to patrí k životu. Nebyť toho obdobia, nebola by som dnes taká aktívna a moje dni by neboli preplnené aktivitami. A neboli by tak plné života.
Ubehlo už mnoho rokov, od tých depresívnych dní, a ja som sa postupne učila prijímať všetko, čo mi Život do cesty prinášal. Častokrát to boli bolestivé situácie, ktoré ma ale primali k zmene môjho pohľadu na svet.
Každá životná situácia, nech bola akokoľvek bolestivá, ma zmenila. Posunula ma vpred a ja som napredovala. Nestagnovala som. Nestagnujem ani dnes, a to ma Život nešetrí, veru. Každý deň mi prináša do cesty nové a nové výzvy, ktoré čím bolestivejšie sú, tým reálnejšie si uvedomujem, že žijem, že sa učím, že sa lepším, že sa zo mňa stáva silnejší a lepší človek.
A to si myslím, je hlavný princíp života a žitia. Prijímať všetky veci a situácie, ktoré sa nám dejú, s pokorou a s vedomím, že je to presne tá situácia, ktorú sme presne my potrebovali zažiť.
Aby sme niečo pochopili.
Aby sme sa niečo naučili.
Aby sa z nás stali lepší ľudia.
Aby sme boli viac vedomí, viac zobudení, viac bdelí.
Aby sme viac žili.
Je to naša skúška a zároveň presne tá cesta, po ktorej máme ísť. A preto, aj vtedy, keď si myslíme, že sme na samom dne, nevzdávajme sa. Verme, že sme presne tam, kde máme byť a že aj to najhoršie raz prehrmí a my sa z dna odrazíme opäť nahor a budeme stúpať už ako lepší človek.
Ja som dnes presne tam, kde mám byť a deje sa mi presse to, čo si potrebujem zažiť, aby som sa niečo naučila a niečo málo pochopila.
Kto nezatrpkne, kto pochopí, že všetko čo sa mu deje, sa mu diať musí, aby ho to niekam posunulo, bude žiť s väčšou ľahkosťou. Nie, nie je to jednoduché, niekedy je to veľmi náročné, priam zúfalé, ale deje sa nám to všetkým. A to je na tom zároveň to pekné, že nás Život núti žiť. V zásade je to len uhol pohľadu. Miska nášho Života môže byť poloprázdna, alebo poloplná. Náš Život môže vyzerať ako kôpka nešťastia, alebo ako pravidelná amplitúda, kedy sme raz hore a raz zasa dole a takto stále dokola…